Zbaviť sa ,,nálepky´´Prechádzať sa vlastným vesmírom. Rozumným,milujúcim,jednoduchým

Potrebujem od Teba iba jedno jediné, aby si veril, že všetko je takto správne....

Publikované 31.03.2018 v 23:53 v kategórii Som iný, prečítané: 12x

Dokážem to? Dokážem iba veriť. Je to vlastne iba? Je to vlastne všetko. Kde sa to začína. Kde to všetko končí. Kde je ta miera. Koľko je tá hmotnosť. On od nás potrebuje iba jedno. Tak máličko a predsa tak veľa. Tak máličko a predsa sa za celý život tomu nevieme naučiť. Tak máličko a pritom sme v tomto najviac leniví. Veriť. To úžasné slovo. Dô-VER-ovať. To najbezpečnejšie slovo. Milovať. To najsilnejšie slovo.


                         A to všetko je z jedného jediného. Z lásky. V nej je počiatok. V nej je tá miera. Od nej je znalosť smeru. V nej je nekonečná viera. 20 rokov je tomu od môjho ponorenia do vody poznania. Vodou, ktorá ma mala naplniť vierou. Tá voda, ktorú ste mi dali vy. Tá voda, ktorú ste si utvorili vy. Tá voda, ktorá ma učila, čo je dobré a čo nie. Čo sa má a čo nie. Tá voda, ktorá vymedzila, kto môže veriť a kto nie. Ktorá určila, kto môže byť šťastný a kto nie. To ona naučila rozdeľovať a bojovať. To ona prikázala a zmocnila. A nenaučila ma to jedno jediné. To, čo potrebuje On. To, čo mu úplne stačí.


                      Naučil som sa žehnať. Naučil som sa modliť. Naučil som sa zaviesť nohy do chrámu. Naučil som sa ctiť chvíle. Naučil som sa dávať to, čo sa patrí. Naučil som sa všetky desatorá. Naučil som sa zachovávať všetky zákony. Naučil som sa, čo sa patrí a čo nie. Naučil som sa, čo je kresťanské a čo nie. Naučil som sa, čo sa mi má páčiť a čo nie. Naučil som sa, čo mám robiť a čo nie. A pritom stále neviem to jedno jediné. To najjednoduchšie. To, čo iba potrebujem.

                       Viem sa žehnať, no tou istou rukou nenávistne ukazovať. Viem sa modliť, no tými istými ústami viem ublížiť. Viem chodiť do chrámu, no tými istými nohami utekám odtiaľ, kde ma potrebujú. Viem ctiť všetky chvíle, no ten vedľa mňa je pre mňa najcudzejší cudzinec. Viem všetky desatorá, no neviem čo potrebuje moje srdce. Poznám všetky zákony, no neviem konať podľa lásky. , čo sa patrí a čo nie, no vystúpiť z neprávosti je pre mňa to najťažšie. Viem, čo sa má robiť a čo nie, no viac urobiť musí iba ten druhý. A pritom stále neviem to jedno jediné. Iba veriť. Lebo veriť je milovať. Lebo cez lásku viem dôverovať.

                    Nechcem vieru, v ktorej sa bude žehnať. Ja chcem tou rukou pomáhať. Nechcem vieru, v ktorej sa bude modliť. Ja chcem cez tieto ústa lásku rozdávať. Nechcem vieru, ktorú v chráme budem ukazovať. Ja chcem kráčať tam, kde už nikto nechodí. Nechcem vieru, ktorá vie všetky zákony a desatorá. Ja chcem len vedieť, že stačí len naplno milovať. Nechcem vieru, v ktorej sa vie, čo sa má a čo nie. Ja chcem prekračovať za každým svoj tieň s túžbou zahriať to zamrznuté. Ja nechcem vieru, ktorá delí, vymedzuje. Mne stačí vidieť šťastných všetkých. Ja nechcem vieru, mne stačí iba veriť.


                     Lebo cítim, že viac ako hovoriť je robiť. Že viac ako ukazovať je smerovať. Že viac ako hodnotiť je kráčať. Že viac, ako dodržiavať je milovať. Lebo milovať je byť naplnený láskou. Z nej je všetko a z nej všetko pochádza. Len cez ňu sa dá vedieť to jedno jediné. Len ona vie veriť. To najjednoduchšie. A ja začínam veriť. Lebo som naplnený láskou. Tou najskutočnejšou. Tou inou a pritom najláskavejšou. A ja začínam veriť, lebo mám lásku. Začínam veriť za cenu, že som vaším najväčším nepriateľom. Že som tou najväčšou hrozbou. Lebo milujem. Lebo milujem inač. Lebo naša láska ma naučila skutočne veriť. Veriť tomu Jedinému Najvyššiemu.


             Prajem si len jedno. Začnime skutočne veriť. Začnime skutočne milovať.



...Ten najväčší nepriateľ, ktorý ani na okamih nezačal nenávidieť

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?