Zbaviť sa ,,nálepky´´Prechádzať sa vlastným vesmírom. Rozumným,milujúcim,jednoduchým

Chlapec, ktorý nedokáže hovoriť. A predsa miluje

Publikované 21.09.2016 v 17:58 v kategórii Som iný, prečítané: 84x

Hovoriť je veda. Nie je to ťažké pre ľudstvo. Je to hendikep 18-ročného chlapca, ktorý je iný.

              Písmeno. Písmeno a slabika. Písmeno, slabika a slovo. Písmeno, slabika, slovo a veta. Aké jednoduché. Aké jednoduché je sa naučiť hovoriť písmena, slabiky, slová a vety. Aké krásne je vedieť sa pozdraviť na ulici. Aké milé je potešiť predavačku v obchode, keď je poďakujete za pomoc. Aké neopísateľné je vedieť rozprávať. Je to dar. Je to to najkrajšie, čo človek mohol dostať. Najprv sa naučíte hovoriť písmena, aby ste mohli pozdraviť mamu. Potom sa naučíte hovoriť slová, aby ste mohli povedať v škôlke, koľko máte rokov. Po čase sa naučíte hovoriť aj vety, aby ste mohli urobiť skúšku v škole. Najlepšia vec na svete. Však?


                Písmeno. Najzákladnejšia častica človeka. Zložená z jadra a obalu. Ktorá aby dávala zmysel a naplnila svoje poslanie nemôže existovať sama. Spojením dvoch, troch, jednoducho niekoľkých písmen vznikne slovo.

              Slovo. Základná vyjadrovacia zlúčenina. Vzniká pospájaním základných častíc a okrem tejto vonkajšej štruktúry nesie aj obsahovú formu. Je naplnená nerozpustným významom, ktorý však môže existovať v rôznych skupenstvách. Každý jedinec vydáva tieto slová na základe svojich pocitov, ktoré predtým ako opustia jeho ústne priestory, musí správne nasyntetizovať v strojovni, ktorej hovoríme myseľ.

              A až tak vznikne slovný komplex. Veta. Veta, ktorá nám pomáha žiť, existovať, pohybovať sa.

Ešte stále jednoduché?


             Pre 18ročného chlapca je hovoriť veda. Hľadať tie základné a bežne používané častice-písmena je jednoduché. Syntetizovať ich v mysli a pripravovať na reakciu do viet je viac ako jednoduché. Aj vydať zo seba konečný produkt nie je ťažké. Ale nedokážem to. Neviem to. Nenaučil som sa to ani za 18 rokov. Písmena domiešam, slová zle pospájam a neuvážené vypľujem zo seba vety. Neviem abecedu? Viem. Neviem prepojiť však abecedu srdca s abecedou ľudskou. Neviem nájsť tie správne slová, ktoré by vyjadrili to, čo mám v srdci. Nech sa snažím akokoľvek, v mojej strojovni písmenkových častíc a slovných zlúčenín nie sú také slová, ktoré by vyjadrili to, čo chce povedať moje srdiečko. V tej strojovni neexistujú slová, ktoré by som mohol použiť na vyjadrenie môjho vnútra. Chcete opísať, ako sa cítite, ako milujete, aký ste šťastný, ako vám na inom záleží. No nedokážete to. Lebo toto všetko chcete vyjadriť zo svojho srdca. Použijete písmená a slová, ktoré máte v mysli, no srdce vám to nepodpíše. Nevyjadrili ste skutočne to, čo cítite. Vám však neostáva nič iné, ako to vysloviť. A až potom, čo ich vypustíte z úst zistíte, že to nie je to, čo chcelo vaše srdce povedať.


             Bolí to. Viem. Je to hendikep. Kríž. Ťažoba. Niečo, čo na sebe priam nenávidím.

Zároveň. Váš dar. Dar, lebo to, čo je pre vás dôležité, vzácne, čo máte v srdci, čo človek cíti najúprimnejšie, je nevyslovené. Je skryté. Ukryté pre tých, ktorý sú pre vás vzácnosť a ktorým to patrí. Nehovoríte tie slová všetkým. Len tým, ktorí sú v srdci. Len tomu jednému. Milovanému.

Nie vždy viem vyjadriť to, čo cítim. Nie je nič krajšie, ako keď človek povie to, čo mu ide od srdca. Ja to však neviem.

            Na to, aby mi človek rozumel, nemôže používať uši. Musí ma vnímať cez srdce. Musí načúvať, čo je v mojom srdci. Musí zrongenovať moje srdce. A toto dokáže len jeden človek na svete. Človek to dokáže len cez lásku. Ten jediný človek je môj chlap. Môj chlap.


              Trdlo. Takto mi hovorí môj chlap. Hovorí mi, lebo o tom mojom hendikepe vie. Ľúbim ho. A sú to písmena. To, čo skutočne k nemu cítim je skryté. Je to v srdci, lebo človek ešte nevymyslel také slová, ktoré by boli vhodné toho pomenovania. Ja však dokážem povedať len ľúbim. A tak vždy, keď to poviem, vezmem mu ruku a dám mu ju k môjmu srdcu. Bije? Bije a hovorí to, čo k tebe ozaj cítim. Bije nie pre mňa. Pre teba. Ono už nie je moje.  Je Tvoje.


            Je to ťažké. Ak človek nevie vyjadriť slová zo srdca. No viem, že chlap, ktorému som dal celý svoj život nepotrebuje slová. 

Komentáre

Celkom 1 komentár

  • Tomas 23.09.2016 v 08:51 :) pekne poetické. Takže problémy s rodicmi a okolim si už hodil za hlavu?


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?