Ľudské oko

           Ľudské oko, latinský názov Oculus, ktoré je uložené v očnej guli Bulbulus oculi so zrakovým nervom Nervus opticus je ako zrakový analyzátor z praktického hľadiska najdôležitejší ľudský zmysel. Tento určite nenahraditeľný orgán patri medzi najdokonalejšie časti ľudského tela. Je skonštruovaný do detailov. Je dokonalé. Je to orgán, ktorým človek vníma farby.            Orgán, ktorý mu pomáha vybrať si ráno to najkrajšie oblečenie. Len s ním dokáže namaľovať najobdivovanejšie obrazy sveta. Len vďaka nemu dokáže riadiť ľudské krídla a tak preletieť celú zemeguľu. Len s ním vie napísať najúchvatnejšie knihy celej existencie. Vďaka nemu môže obdivovať krásu vzácnych kvetov. A predsa je to najzradnejší orgán, ktorý ten úbožiak človek má. Je to zmysel, ktorý ho najviac klame, ktorý mu nikdy nepovie úplnú pravdu.

         Skúšaš sa pýtať, že prečo? Detinské. Okom dokáže človek vidieť len to obalové. Nikdy oko neobjaví to centrum každého z nás. On človeku veru nenašepká, na koho sa skutočne pozerá.Netrápi ho, čo ten jedinec dokáže, netrápi ho, čo momentálne prežíva a prečo sa tak rozhodol. Urobí len jednu jedinú vec. Nalepí nálepku. Áno. Oko to vie. Oko vie dávať nálepky. Vedci by mu mali pripísať aj túto novo-starú funkciu. Dávať ľuďom nálepky. Už z prvého pohľadu si chce o človeku utvoriť konečné závery.

        Ako tento proces prilepovania v oku funguje? Nič zložité, jednoduchý industriálny postup. Najprv si vytvorí o človeku obraz. Obraz z toho, čo zachytia jeho čapíky a tyčinky. Zoskenuje svoj objekt a na základe prvého dojmu, na základe predsudku, rady od druhého pozorovateľa a hlavne aktuálneho obalu vytlačí nálepku. Proces nalepenia je ľahký a zostava na človeku navždy. Ak chcete zmeniť na človeka názor, bolí vás to, lebo strhnúť nálepku je nepríjemné.

Nemám rád oči. Lebo ma klamú. Mnohokrát padám a nechávam, nech ma vedú oči. A potom znova a znova zisťujem, že som sa nechal zasa oklamať. A bolí to. Oko nechce povedať to skutočné. JA túto funkciu prenechám niekomu inému. Prenechám ju tomu, čo sa skrýva za hrudnou kosťou. Budem sa snažiť, aby to skryté mi určovalo smer a našepkávalo mi o tom druhom.

Ak by som bol najhorším človekom na svete a mal by som sa preto vzdať jedného ľudského zmyslu, bol by to zrak. Lebo dnešná doba potrebuje ľudí, čo sa na svet nedívajú len cez oči.